Rozmýšľam nad tým ako poďakovať pánovi ministrovi Figeľovi za jeho nesmierny strach o moje a aj vaše zdravie. Popravde neviem ako sa mu zato odvďačiť, ale jemu ako kresťanovi sa môžem aj po kresťansky, Pán Boh zaplať. Veď ako inak môžem poďakovať za ušetrenie 4dcl nafty cestou do Bratislavy a naspäť. Ale celé to má v mojom prípade jeden háčik. Zajtra ráno mám absolvovať túto trasu a budem musieť vstať o 5 minút skôr. A to pre ľudí ako som ja, ktorým je ráno pri vstávaní každá minútka dobrá vedia, že často to môže pokaziť celý deň a dokonca zhoršiť koncentráciu. Ja zvyknem medzi známymi občas žartovať, že cestou do hlavného mesta si zvyknem pri šoférovaní aj zdriemnuť, ale obávam sa aby to po znížení rýchlosti na 110km/h nebol len žart. Ale našťastie mám nápad, ako pri tej rýchlosti nezadriemať. Kúpim si dennú tlač a po Bratislavu budem v obraze o tom kto, kedy, s kým, ako a kde. A čo cestou domov? Aj na to som našiel riešenie. Ale predtým musím ísť požiadať a diplomatický preukaz a zájsť do Forstingeru kúpiť maják. A verte, či nie, určite budem stíhať zryľovať záhradu, alebo poumývať schodisko v paneláku.